NOVA mala vo svojich prvých voľbách 157 kandidátov a vo väčšine krajov sa o hlasy voličov uchádzali samostatne, teda mimo „veľkých" koalícií. Väčšinový systém je samozrejme neúprosný a znamená, že mandát získava ten, kto dosiahne najviac hlasov. Aj preto získala NOVA len 5 mandátov krajských poslancov. Niektorí kandidáti mali smolu a zostali pod čiarou len o pár desiatok hlasov.
Väčšiu výpovednú hodnotu, ako samotný počet mandátov, má percentuálne vyjadrenie výsledku hnutia. V priemere získali naši kandidáti na krajských poslancov 9,19% (191 309 z 2 082 349 možných hlasov v ich volebných obvodoch). Pri Bratislave je toto číslo ešte výraznejšie. Napríklad Gábor Grendel získal v Starom Meste 25,28% hlasov, Marián Greksa v Petržalke 18,82%, a napríklad Martin Chren v Ružinove 18,42% hlasov. Reč je o získaných hlasoch podľa počtu voličov a nie podľa počtu krúžkov v danom obvode, keďže vo viacmandátových obvodoch jeden volič krúžkoval viac mien a číslo odvodené z krúžkov nemá nijakú výpovednú hodnotu. Vychádzať pri interpretácii výsledkov z celkového počtu „krúžkov", a nie z počtu voličov je buď prejavom neznalosti základných princípov matematiky, alebo úmyselnej manipulácie.
Je pravdou, že ani tak vysoká podpora na získanie mandátu pri 7-koalícii starej pravice nestačila, ale zodpovedá podpore, ktorú NOVA v Bratislavskom kraji má. A to dokonca pri nízkej volebnej účasti, ktorá skôr pomáha „etablovaným" stranám, ktoré majú disciplinovanejšie jadro svojich voličov. Platí to aj o Danielovi Krajcerovi: ak bude mať NOVA v ktorýchkoľvek ďalších voľbách 14% hlasov v Bratislavskom kraji, bude to dôvod na sklamanie?
Pri tak nízkej volebnej účasti hodnotím náš volebný výsledok triezvo - nie je to ani veľký úspech, ale ani veľký neúspech. V prvých voľbách do VÚC dosiahla SaS jeden mandát, Most-Híd dva mandáty, a Smer v roku 2001 tiež len zopár mandátov, a to išiel v niektorých krajoch v koalícii s vtedy dominantným HZDS.
Zásadná otázka znie, či pri tak nízkej volebnej účasti v štvrtých voľbách do VÚC, nie je namieste rozmýšľať o zlúčení termínov s inými voľbami (ako sme to navrhovali na MV SR pri tvorbe volebných kódexov), alebo o zrušení samosprávnych krajov a prenose ich kompetencii na miestne samosprávy resp. v časti na štátnu správu. Slovensko je pomerne malou krajinou, a pri tak nízkej miere legitimity zvolených krajských samospráv, sa domnievam, že dve priamo volené zastupiteľské úrovne (celoslovenská a komunálna) sú postačujúce.