Preverovaním sa podarilo zadokumentovať, že pri privatizácii PPC došlo k závažnému porušeniu zákonov, v čoho dôsledku vznikla Slovenskej republike škoda vo výške až 15 miliárd Sk. Zástupcovia Fondu národného majetku respektíve ministerstva hospodárstva svojim postupom umožnili privatizáciu PPC za 2 miliardy Sk a následne nepresadzovali jej zastavenie alebo zrušenie, hoci viacerí z nich boli preukázateľne informovaní, že takýmto konaním vznikne inej štátnej firme, Slovenským elektrárňam, strata 7 až 15 miliárd Sk. Táto škoda vznikla štátu následne pri privatizácii Slovenských elektrární na nižšej kúpnej cene. Výberovú komisiu, ktorá - napriek tejto škode - takýto postup v prospech Penty odporučila, viedla p. Anna Bubeníková.
Spis Gorila9.7.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. Anna BUBENÍKOVÁ) 13.15 hod.-14.38 hod.:
Haščák sa z hľadiska prípadného stíhania pýta Bubeníkovej: „Ty máš kde slabé miesto, čo si myslíš?" Bubeníková odpovedá : „PPC".
Spoločnosť PPC mala totiž uzatvorenú 25-ročnú zmluvu so Slovenskými elektrárňami, s garantovanou predraženou cenou odberu elektrickej energie do roku 2013, na základe ktorej mala v najbližších desiatich rokoch po privatizácii garantované zisk 7 až 15 miliárd Sk. Ale štát pri predaji dostal iba 2 miliardy Sk.
Ako si môže tieto skutočnosti čitateľ jednoducho overiť?
Napríklad tým, že si prečíta "Analýzu finančných transakcií spisu Gorila", ktorú predložila Penta na svoju obranu. V skutočnosti tým upriamila pozornosť na ďalšie listinné dôkazy proti sebe.
V tejto analýze sa Penta na strane 79 v poznámkach 173, 176 a 177 odvoláva na materiál ministerstva hospodárstva "Analýza postupu privatizácie Paroplynového cyklu, a.s.", zo dňa 8. apríla 2004. Tento materiál bol pripravený na rokovanie vlády, ale vláda o ňom nemohla rokovať, pretože minister hospodárstva P. Rusko ho z rokovania stiahol.
V časti 1 materiálu ministerstva hospodárstva sa uvádza: "Zmluva (rozumej so Slovenskými elektrárňami) ... 7,7mld. Sk určuje tržnú hodnotu PPC".
V bode 4. pod prepočtovými tabuľkami: " Z tabuľky vyplýva, že SE ( v tom čase 100 percentná štátna firma) utrpia stratu 7,043 - 15,036 miliardy Sk."
V bode 5. sa uvádza: "Porovnaním výhod PPC zo zmluvy ( s SE) a kúpnej ceny ... dospejeme k záveru, že príjem z predaja ... nemôže v žiadnom prípade nahradiť straty SE zo zmluvy."
V prílohe poradca uvádza, že „Celková současná hodnota ušetřené ztráty z vypovězení kontaktu mezi SE a PPC před odečtením nákladů na vypovězení smlouvy a bez vlivu daňových dopadů je v rozmezí 7 - 8 miliard Sk, ...... hodnota privatizovaného 66% podílu SE potencionálně zhodnocená v rozmezí hodnot 4.8 - 5.3 miliard Sk."
Teda zosumarizujem:
Štát garantoval PPC (teda Pente) desaťročný zisk vo výške 7 až 15 miliárd Sk (v skutočnosti to bolo ešte horšie, 15 miliárd zarobila Penta už za 6 rokov) ale predal PPC len za 2 miliardy Sk. Z toho vyplýva, že štát prišiel o 15 milárd Sk, resp. každý občan o skoro 2.800 Sk, pričom na cene elektrickej energie prispieva každá slovenská rodina Pente každoročne zopár stovkami naďalej.
Spoločnosť Penta často vyhlasuje, naposledy ústami J. Haščáka, že:
"štát sme nepripravili ani o korunu. Pýtam sa, kde sme štát pripravili o stovky miliónov korún?"
Odpoveď: Pri privatizácii PPC prišiel štát a jeho občania nie o stovky miliónov ale o miliardy korún.
Na záver poznámka k spoločnosti Penta: Len na PPC (už pod odpočitaní kúpnej ceny) zarobila Penta do roku 2009 približne 15 miliárd Sk, presne 503,3 miliónov euro. Celkové vlastné imanie Penty (to čo zarobila) činilo v tom čase 859 milíonov euro. Čiže takmer 60 percent toho, čo Penta kedy zarobila, tvoril zisk z PPC. A čo zistíme, ak od imania Penty odpočítame zisky z ďalších dvoch pochybných obchodov so štátom - VSŽ a VÚB Kupon? Bez týchto troch obchodov so štátom by podľa mňa dnes bola Penta nie finančným žralokom, ale malou sardinkou, ak by vôbec ešte existovala.
